Počas pôrodu a tehotenstva

bezpečie
dôvera
poznanie
 Svoje prvé tehotenstvo som prežívala dosť úzkostne, najmä po tom, ako som sa v 11 t. t. dozvedela, že mi hrozí potrat, a neskôr predčasný pôrod. Pri mojej povahe a schopnosťou mojej doktorky dokonale ma vystrašiť, nevedela som sa nad tento problém povzniesť a poslúchnuť rady z kníh a časopisov, aby som tehotenstvo prežívala v pokoji a spokojne. Vo vnútri som mala nepokoj a strach o svoje dieťa. Predsa len to bolo moje prvé tehotenstvo, a nevedela som presne, čo ma čaká. Všetko sa totiž načítať nedá. Až ku koncu tehotenstva sa mi uľavilo, keď ma doktorka pri prehliadkach v nemocnici povzbudzovala. Taktiež bola pre mňa veľkým povzbudením dula Lenka. Stretávala som sa s ňou už pred pôrodom a všetko smerovalo k tomu, že ona bude tým mojím oporným bodom – človekom pri pôrode. Aj tak bolo. Počas tehotenstva ma povzbudil aj jej osobný príbeh prvého tehotenstva a pôrodu. Ak Vám radí niekto, kto má sám osobnú skúsenosť, a ešte k tomu s komplikáciami, myslím, že sa dokážete tomu človeku viac otvoriť a dôverovať mu. O to viac, že je to žena – matka, a materstvo je tak osobne ženské. Na pôrod sme spolu dosť pripravovali, veľa sme o ňom hovorili. Prítomnosť Lenky som najviac ocenila pri pôrode. No začalo to tým, že ma sprevádzala už cestou do nemocnice, keďže som relatívne včas zistila, že v ten deň D príde na svet naša očakávaná dcérka. A mala som aj dosť času na psychickú prípravu, takže pôrod pre mňa nebol strašiakom. Skôr som sa tešila, že už to budem mať za sebou. Môj manžel v tom čase nemohol byť so mnou pri pôrode, aj keď veľmi chcel. Celkom som sa preto spoľahla na Lenku. Počas prvej doby pôrodnej bola jej prítomnosť neoceniteľná. Takmer som nemusela rozmýšľať. Pri všetkom mi hovorila, čo mám robiť, pripomínala mi, čo som sa na predpôrodnej príprave naučila. Povzbudzovala ma nie len slovne, ale poskytla mi aj fyzickú oporu. Nosila mi obklady, pripomínala, ako mám dýchať, čo je počas kontrakcií veľmi dôležité, akú polohu zaujať, aby bola bolesť miernejšia. Do ničoho ma nenútila, práve naopak, bola chápavou spoločníčkou. Bola pre mňa ozajstným posilnením v predpôrodných bolestiach. Pri samotnom pôrode mi opäť pripomenula, čo ako správne robiť. Tie chvíle boli pre mňa takým silným zážitkom, že ešte 2 hodiny po pôrode sa mi triasli nohy. Preto som bola rada, že pri tom opäť nemusím príliš rozmýšľať. Celkom som sa spoľahla na Lenkinu prítomnosť a jej rady. Mala som pocit, že je aj pred personálom akousi mojou obhajkyňou a dohliadne na správny priebeh celého pôrodu, keby sa vyskytol akýkoľvek problém. Myslím si, že aj prítomný personál sa na dulu pozerá viac s rešpektom, ako keď je pri pôrode prítomný iba otec-laik. Pôrod prebehol bez komplikácii. Následne mi ten malý zázrak priložili na brucho a bola som najšťastnejší človek na svete, že to môže prebiehať práve takto v pohode, a hlavne, že ten človiečik, čo sa na mňa tak nechápavo pozerá, je moja – naša dcérka, ktorá práve leží na opačnom konci brušnej steny , ako doteraz. Lenka dohliadla aj na správne priloženie dcérky k prsníku a na to, aby všetko prebehlo v najväčšej pohode. Spätne hodnotím Lenkinu prítomnosť ako veľmi potrebnú a povzbudzujúcu. Napriek tomu, že manžel nemohol byť pri pôrode, asi by som ani nemenila, hoci mi tam chýbal. No v tých bolestivých chvíľach je najdôležitejšie, že máte pri sebe niekoho blízkeho, komu môžete dať svoju plnú dôveru a viete, že je vašim ochrancom a najmä, ak je to žena, pretože tento zážitok vie naplno pochopiť iba žena – matka. A ešte jednu vec veľmi oceňujem, a to, že sme kontakt neprerušili ani po pôrode a Lenka mi pomohla, aj keď som potrebovala nejakú radu ohľadom dojčenia a starostlivosti o dieťa. Ďakujem, Lenka.  
- Katka, dcéra Hanka
Čítať všetko